Slovensko je krajina známa svojimi stovkami jaskýň a podzemných dutín. Z týchto jaskýň je otvorených pre verejnosť až 30, pričom najznámejšie z nich sú jaskyne zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO: Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Ďalšími známymi jaskyňami, ktoré sú sprístupnené verejnosti, sú Belianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Bystrianska jaskyňa. Tieto jaskyne sú domovom impozantných stalagmitov a stalaktitov, ktoré vytvárajú jedinečné prírodné scenérie.

Rieky na Slovensku vznikajú väčšinou v slovenských horách. Niektoré z nich pretekajú aj inými krajinami a tvoria prírodnú hranicu. Najdôležitejšími riekami sú Dunajec, Dunaj, Morava, Váh, Orava, Hron, Hornád a ďalšie. Dĺžka riek na území Slovenska presahuje 49 000 kilometrov, pričom najdlhšou riekou je Váh (403 km), ktorá preteká stredom krajiny.

Slovenské rieky sú najvodnatejšie na jar, keď taje sneh z hôr. Dunaj je najväčšou riekou pretekajúcou Slovenskom a dosahuje najvyšší prietok v lete, keď taje sneh v Alpách.

Slovenské počasie sa pohybuje medzi miernym a kontinentálnym podnebím, s relatívne teplými letami a studenými, zamračenými a vlhkými zimami. Najteplejšie regióny sú Bratislava a južné Slovensko, kde teploty v lete môžu dosahovať až 30 °C a občas až 39 °C. V zime sú teploty na väčšine územia v rozmedzí −5 °C až 10 °C, pričom v noci môže teplota klesnúť aj pod −10 °C.

Slovensko má štyri ročné obdobia, pričom každé trvá približne tri mesiace. Na jar teploty postupne rastú, v lete bývajú teploty často nad 30 °C, najteplejším mesiacom je júl. Jeseň je charakterizovaná dažďom a vetrom, pričom september býva suchý a slnečný. Zima prichádza v decembri, kedy teploty klesajú na −5 °C až −10 °C, a sneh v nižších polohách väčšinou nezostáva počas celej zimy.

Krajina Slovenska ponúka obyvateľom i návštevníkom bohatstvo prírodných krás a rozmanité klimatické podmienky, ktoré tvoria jedinečnú krajinnú scenériu.